V sobotu poobede, keď bolo počasie múdrejšie a voda z nebies sa toľko neliala, vyrazil som si zrelaxovať bicyklom okolo priehrady. Čakal som príjemné prevetranie, posledné jarné pohľady na kombináciu zelenej trávy, vodnej plochy a zasneženej Malej Fatry.
Kanóna (rozumej fotoaparát značky Canon) som mal pripraveného, veď každému krajinkárovi by už pri pohľade z diaľky srdce zaplesalo. Po príchode, ej veru, všetko sa to splnilo.. Až na to, že som dostal i také výhľady, ktoré som nečakal. O čistote vodnej hladiny som si ilúzie nerobil, ale to čo sa tam po zime nazbieralo ma takmer šokovalo. Fľašky kadejakých tvarov i materiálov, znôšky neidentifikovateľných odpadov, plechové trúby či zvyšky kresiel.